3 minúty a 20 sekúnd čítania

Aktívny pohyb je základným prejavom života, prebieha podľa fyzikálnych zákonov a je účelovo riadený nervovou sústavou. Pohyb reaguje na podnety z vnútorného i vonkajšieho prostredia. Napríklad zníženie hladiny krvného cukru vedie k pohybovému správaniu pri hlade, zvýšenie adrenalínu pripravuje organizmus na viac pohybovej aktivity pri nebezpečenstve. Charakteristickým rysom ľudského pohybu je rytmické striedanie pohybových fáz, napr. flexia a extenzia. Pravidelný rytmus pohybu o určitej harmonickej frekvencii je sprevádzaný emotívnym zážitkom, ovplyvňuje psychiku, a tým aj pohybové správanie osobnosti. Účel pohybu je ovplyvňovaný potrebami organizmu a psychickými funkciami.

Pohybové správanie

Súhrnný priebeh pohybovej činnosti živého objektu tvorí pohybové správanie. Opakované pohybové správanie sa postupne vtláča do nastavenia jednotlivých telesných častí, a teda aj do celkového výrazu postavy, držaniu tela i do výrazu tváre. Ovplyvňuje dokonca aj štruktúru organizmu. Samotný pohyb má vplyv na zážitky a pocity jedinca. Môže vyvolať bolesť i radosť. Pohybová aktivita ovplyvňuje stav mysle, väčšinou vedie k uspokojeniu, niekedy však aj k únave či depresii.

Vplyv pohybu na životné pochody

Nedostatok aktívneho pohybu vyvoláva funkčné aj štrukturálne zmeny v organizme. Pri nedostatku pohybu dochádza k úbytku svalovej hmoty, ku skracovaniu väzivových štruktúr, svalov a k zmenám štruktúry skeletu, ktoré sa prejavujú osteoporózou. Taktiež dochádza k zhoršovaniu riadiacich pochodov, ktoré vznikajú, ak telo nedostáva pravidelný pohyb. Funkčné aj štrukturálne poruchy môžu vzniknúť aj pri zlyhaní alebo dlhšom výpadku riadiaceho mechanizmu (špecifický pohyb sa zhorší po jeho dlhšej nečinnosti). Pohybový aparát pôsobí aj ako podporný obehový systém a podporuje i funkciu brušných orgánov. Nedostatok pohybu znižuje cirkuláciu krvi a lymfy. Pohybový aparát je najväčším spotrebiteľom energeticky bohatých látok, a preto má podstatný vplyv na priebeh metabolických pochodov v organizme.

• Pri nedostatku pohybu sa metabolický proces spomaľuje a dochádza k zníženiu zásob energie; klesá nielen výkon, ale zhoršuje sa aj kvalita pohybových programov, zhoršuje sa pohybová koordinácia a presnosť pohybu.
• Pri strednom pohybovom zaťažení sa pohybový systém naopak udržuje vo funkcii aj štruktúre, a jeho výkon sa tréningom postupne zlepšuje; pozitívne to ovplyvňuje metabolické funkcie a stúpa pocit zdravia aj vnútornej pohody, najmä ak pohyb vychádza z vlastnej iniciatívy a potreby. Na tomto princípe je postavený program NoPainOffice.
• Pri preťažovaní pohybového aparátu vznikajú mikrotraumy sprevádzané jazvami po zahojení. Po dlhšej dobe dochádza k obmedzeniu pohybu kvôli únave. Pri dlhodobom (strojovom) opakovaní rovnakého pohybového úkonu sa objavuje bolesť z preťaženia. Môže dôjsť až k štrukturálnym poruchám, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú pohybové správanie.

Vzťah pohybu k funkcii CNS (centrálnej nervovej sústavy)

Pohybová aktivita súvisí priamo s činnosťou CNS, a tým aj s psychikou a stavom mysle. Porovnaním chudobného pohybového prejavu idiota s bohatým pohybovým prejavom herca vynikne táto závislosť pohybového prejavu na činnosti CNS. Psychiatrické poruchy majú tiež vplyv na pohybové správanie. Motorické správanie podlieha mentalite nielen samotného jedinca, ale je ovplyvňované aj správaním okolitého spoločenstva. Pohybová aktivita slúži na komunikáciu s okolím, prejavuje sa sociálnym správaním. Pohybová aktivita jedinca sa v užšej komunite prispôsobuje okoliu. Aktivita svalov vyvolaná senzorickým stimulom ovplyvňuje spätne funkciu CNS a má vplyv aj na priebeh mentálnych pochodov. Preto je možné použitie pohybovej aktivity aj k terapeutickému ovplyvneniu - ako telesnej, tak i mentálnej aktivity.

Psychomotorické vzťahy

Udržiavanie fyzickej i mentálnej zdatnosti umožňuje prežitie v ťažších podmienkach. Súčasný rozvoj technickej civilizácie vedie k mylnému názoru, že stroje oslobodzujú človeka od fyzickej námahy, ktorá je však zdrojom fyzickej zdatnosti, a tým i vitality. Nedostatok pohybu v civilizovanej spoločnosti vedie k zníženiu až strate fyzickej zdatnosti, ktorá sa podceňuje voči tej intelektuálnej. Potreba chôdze ako minimálneho nutného pohybu sa nahrádza dopravnými prostriedkami. Priemerná nutná fyzická zdatnosť tým klesá a narastá obezita z neprimeraného pomeru medzi fyzickou aktivitou a príjmom potravín.

Šport ako pohybová kompenzácia

Potreba zotavenia sa zo stresových situácií, ktoré vo vysoko industrializovanej spoločnosti vznikajú, vyvoláva potrebu kompenzácie nedostatku pohybu, ale aj spoločenského chovania. K tomuto účelu je vhodný šport, prinášajúci príjemný zážitok uvoľnenia. Záujmové činnosti spojené s pohybom v podobe rôznych aktivít zlepšujú psychologicko-fyzickú rovnováhu, prinášajú do tela sviežosť a zdravie. V poslednej dobe sa začína poukazovať na škodlivý vplyv nedostatku pohybu k renesancii aktívnej športovej činnosti aj v laickej verejnosti. Ukazuje sa, že v súťaži o dobré miesto platí nielen odborná kvalifikácia, ale stále viac je požadovaná aj fyzická zdatnosť jedinca. Tá je nielen zárukou zdravia, ale aj pracovnej stability a trvalej pracovnej schopnosti.