SK EN CZ DE

Chrbtica

4 minúty a 23 sekúnd čítania

Chrbtica je nosný orgán tela, v ktorom prebiehajú najdôležitejšie úlohy organizmu, a to hlavne vďaka rozvodovému kanálu, ktorý je napojený na mozog. Okrem držania tela je teda veľmi dôležitá, pretože ovplyvňuje aj činnosti ostatných orgánov v tele. A čo to presne chrbtica je?

Ľudská chrbtica je kostený stĺpec, ktorý sa skladá z 33 až 34 stavcov:

  • 7 stavcov krčných (C1-C7)
  • 12 stavcov hrudných (Th1-Th12)
  • 5 stavcov bedrových (L1-L5)

Ďalej sa skladá z kostrče (kĺbovo k panve pripojenej kosti krížovej, ktorá vzniká zrastom 5 krížových stavcov (S1-S5)) a zvyšku zakrpatených chvostových stavcov, ktoré sú zrastené do kostrče (Co). Chrbtica je usporiadaná tak, aby bola pevná, ale súčasne aj pružná a ohybná. Človeku má umožňovať vzpriamený stoj a veľký rozsah pohybu v priestore, keďže je osou celého pohybu hornej polovice tela.

Medzistavcové platničky ovplyvňujú našu výšku

Funkcia chrbtice je zaistená striedaním pevných kostených stavcov a častí tých mäkkých, ktoré ich navzájom spájajú. Medzi telami jednotlivých stavcov, od 2. krčného až po krížovú kosť, sa nachádzajú pružné medzistavcové platničky. V zadnej časti spolu väčšina stavcov komunikuje prostredníctvom systému drobných kĺbov. Medzistavcové platničky sa skladajú z mäkkého a pružného rôsolovitého jadra obklopeného pevným väzivovým prstencom. Smerom od krčných stavcov ku stavcom bedrovým sa medzistavcové platničky zväčšujú tak, ako sa zväčšujú telá stavcov a vzrastá aj ich zaťaženie váhou tela. V úhrne je potom výška všetkých medzistavcových platničiek okolo 25% celkovej výšky chrbtice. Dlhšie zaťaženie chrbtice vedie k ich nepatrnému zníženiu, a preto býva výška človeka meraná večer o niečo nižšia ako ráno. V starobe sa pružnosť aj celková výška platničiek znižuje, čím sa zmenšuje aj celková výška človeka. Stlačiteľné platničky umožňujú nielen určitý nepatrný pohyb medzi susednými stavcami, ale súčasne tvoria pružné nárazníky, ktoré tlmia nárazy pri chôdzi, behu, skokoch apod. Na medzistavcové platničky sú z hľadiska zaťaženia kladené značné nároky. Experimentálne tak bolo napríklad zistené, že tlak vo vnútri medzistavcovej platničky medzi prvým a druhým bedrovým stavcom sa poležiačky pohybuje okolo 25 kg, v sede okolo 175 kg a pri záťaži môže dosahovať až 1000 kg.

Svaly chrbta a pohyb

Na tvare, priebehu a pohyboch chrbtice sa nepodieľajú len samotné stavce, ale predovšetkým medzistavcové väzy a z niekoľkých vrstiev sa skladajúce mohutné chrbtové svaly, prebiehajúce od záhlavia ku kostrči. Celý systém chrbtového svalstva sa podľa svojho uloženia delí do troch (niekedy sa uvádza 4) skupín. Najkratšie svaly sú uložené najhlbšie, teda najbližšie ku chrbtici a rozprestierajú sa medzi jednotlivými stavcami. Sú vývojovo najstaršie, v minulosti umožňovali plazivý pohyb našim predkom. V dvoch ďalších vrstvách sú dlhšie svaly, ktoré preklenujú niekoľko stavcov. Najviac na povrchu sú svaly dlhé. Z hľadiska bolestivých stavov je najdôležitejšia hlboká svalová vrstva, ktorej inerváciu zaisťujú zadné vetvy miechových nervov. Po funkčnej stránke sú tieto svalové systémy vzpriamovače chrbtice. Jednostranná kontrakcia vyvoláva jej úklon. Hlboké krátke svaly majú prevažne statický význam, zabezpečujú isté postavenie chrbtice, naproti tomu povrchové dlhé svaly sú predovšetkým dynamické, podieľajú sa na pohyboch trupu. Dva susedné stavce vytvárajú funkčný segment, ktorý je základnou jednotkou dynamiky chrbtice a môže reflexne chrániť postihnutú oblasť prostredníctvom stiahnutia okolitých krátkych svalov. Toto miestnej svalové stiahnutie, nazývané spazmus, myogelóza alebo kontraktúra, je i pohmatom zistiteľné. Jeho zmyslom je znehybnenie postihnutého segmentu a navodenie optimálnych podmienok pre reparačné procesy.

Tvary chrbtice

Pri pohľade zozadu je zdravá chrbtica rovná, nie je vybočená do strany. Ak sa takéto vybočenia objavia, hovoríme o skolióze. Pri pohľade zo strany je normálna chrbtica dvakrát esovito prehnutá. Zakrivenia obrátené prehnutím dozadu sa nazývajú kyfózy, zakrivenia opačné sú lordózy. Rozoznávame lordózu krčnú a bedrovú a kyfózu hrudnú a krížovú, pričom spomínané zakrivenia sa plynule striedajú. Správne vyvinuté zakrivenia sa premietajú aj do správneho tvaru chrbta. Ak sú zakrivenia vyvinuté nedostatočne, vzniká plochý chrbát, ktorý býva znakom svalovej slabosti. Ak je hlava poklesnutá, krčnú a hrudnú chrbticu tvorí plynulý, dozadu obrátený oblúk, hovoríme o chrbte okrúhlom.

Pohyblivosť chrbtice

Spomínané prirodzené zakrivenia umožňujú pruženie chrbtice vo vertikálnom smere. Významne sa podieľajú na tlmení nárazov pri chôdzi či behu. Pohyblivosť chrbtice je daná súčtom malých pohybov medzi jednotlivými stavcami, závisí však do značnej miery na type jedinca, jeho spôsobu života, fyzickej zdatnosti a veku. So zvyšujúcim sa vekom i nedostatkom pohybu sa pohyblivosť chrbtice znižuje. Nie každá časť chrbtice je rovnako pohyblivá, najpohyblivejšia je chrbtica krčná a prechod chrbtice hrudnej v driekovej (THL 1-L2), najmenej pohyblivá je chrbtica hrudná (úplne nehybná je oblasť krížová). Ak chcete udržovať svoju chrbticu čo najviac pružnú a pohyblivú, chcete sa vyhnúť bolestiam tele z dlhého sedenia a pasívneho životného štýlu, pozrite si program NoPainOffice. Pár minút denne dokáže ušetriť hodiny u lekára.

Komplexnosť chrbtice a jej poruchy

Celá chrbtica tvorí jeden funkčný celok. Porucha pohyblivosti v jednom segmente sa prenáša na segmenty ostatné. Ďalšou príčinou, prečo sa poruchy chrbtice môžu prejaviť aj na miestach vzdialených, sú medzistavcovými otvory, ktoré prechádzajú cez mohutné nervové korene, vedú informácie z centrálneho nervového systému k periférnym orgánom a naopak. Poruchy krčnej chrbtice sa tak môžu prejaviť aj bolesťami hlavy, závratmi, pískaním v ušiach, bolesťou šíriacou sa hornými končatinami, mravčením prstov, poruchami zraku, žalúdočnou nevoľnosťou a radom ďalších príznakov. Postihnutie hrudnej chrbtice môže mať tiež vzdialenejšie príznaky, ako je bolesť v tejto oblasti, napríklad bolesť za hrudnou kosťou a pri srdci. Problémy s chrbticou môžu vyvolať aj bolesti rebier a dýchavičnosť. Poruchy bedrovej chrbtice sa môžu okrem iného prejavovať bolesťou, brnením alebo pocitom neistoty dolných končatín, bolesťami v slabinách alebo v oblasti orgánov malej panvy.