3 minúty čítania
Svalová dysbalancia je akákoľvek porucha svalového napätia. Svalové napätie je základná podmienka pre schopnosť pohybu. Ide o odpor pri pasívnom natiahnutí svalu. Zatiaľ čo niektoré svaly majú tendenciu k útlmovým prejavom (hypotónia, oslabenie, hypoaktivácia), u iných svalov naopak sledujeme tendenciu k hypertónii a svalovému skráteniu. Prečo je to tak?
Svaly, ktoré inklinujú k oslabeniu, sú z vývinového hľadiska mladšie ako svaly s tendenciou ku skráteniu. Svojou posturálnou funkciou sú tiež viazané na vývojovo mladšiu morfológiu skeletu, ktorú zároveň podmieňujú vo vývoji. Ide o veľmi mladú, a tým aj veľmi krehkú jednotku pohybového systému.
Rozloženie porúch svalového napätia je natoľko charakteristické, že hovoríme o syndrómoch:
Horný skrížený syndróm
V oblasti ramenného pletenca dochádza k vzniku svalovej poruchy, ktorá sa vyznačuje:
Dochádza k poruche dynamiky krčnej chrbtice spočívajúcej v predsunutom držaní hlavy v dvoch obrazoch:
Je zvýšená lordóza hornej krčnej chrbtice s vrcholom na úrovni 4. krčného stavca a na úrovni 4. hrudného stavca, teda flekčné držanie. Následkom toho dochádza k preťaženiu prechodu medzi krčnou chrbticou a lebkou, segmentu C4/5 a úseku chrbtice na úrovni 4. hrudného stavca.
Je zvýšená lordóza celej chrbtice, resp. horná hrudná chrbtica je oploštená (klinicky sa javí ako lordotická), a následne je preťažený prechod medzi krčnou chrbticou a lebkou, oblasť medzi 4. a 5. krčným stavcom (segment C4/5) a oblasť medzi 4. a 5. hrudným stavcom ( segment Th4/5). Porucha v týchto segmentoch spôsobuje dráždenie v oblasti krčného sympatika. Zmeny v segmente C4/5 spôsobujú cez nerv axilaris ťažkosti v oblasti ramenného kĺbu a cez nerv phrenicus môžu ovplyvňovať mechaniku dýchanie. Poruchy segmentu Th4/5 súvisia s vertebrokardiálnym syndrómom. V oblasti ramenného pletenca dochádza k oslabeniu dolných fixátor lopatiek, čo vedie cez postavenie lopatiek k vertikalizácii glenohumerálneho kĺbu. Vzniká protrakcia (predsadenie) ramien. Porucha spôsobuje preťaženie m. supraspinatus a v konečnom dôsledku jeho degeneráciu. Zároveň spôsobuje preťaženie m. levator scapulae.
Dolný skrížený syndróm
Pre tento syndróm je typické:
Dôsledkom je zvýšená anteverzia (naklonenie dopredu) panvy so zvýšenou lordózou v oblasti drieku. Následkom je nedostatočná extenzia v bedrovom kĺbe pri chôdzi, čo spôsobuje ešte väčšiu anteverziu panvy. Dochádza k výraznému preťažovaniu lumbosakrálneho prechodu a k nerovnomernému zaťaženiu bedrových kĺbov, čo vedie k následnej adaptačnej prestavbe. Zároveň dochádza k preťaženiu zadných okrajov medzistavcových platničiek. Mení sa smer faciet medzistavcových kĺbov. Na základe kĺbového dráždenie, ktoré je týmto postavením vyvolané, vznikajú paravertebrálne kontraktúry. Pri dolnom skríženom syndróme sa stáva thorakolumbálny prechod miestom fixácie pri chôdzi. Následne tým vzniká uvoľnenie v lumbosakrálnom prechode. Tento stav označujeme ako instabilný kríž. Pri terapeutickom riešení je nutné ovplyvniť svalovú dysbalanciu ako celok.
Vrstvový syndróm
Ide o striedanie svalovej hypertónie (zvýšené napätie), resp. hypertrofie (nárast napätia) a hypotónie (znížené napätie) resp. hypotrofie (pokles napätia). Na zadnej strane tela sa striedajú vo vrstvách napäté ischiokrurálne svaly (hamstringy- zadná strana stehna), ďalej oslabené sedacie svaly a lumbosakrálne segmenty vzpriamovačov trupu (svaly okolo driekovej chrbtice), nasleduje vrstva napätých vzpriamovačov trupu v oblasti Th/L prechodu ( svaly v okolí prechodu hrudnej a driekovej chrbtice), potom vrstva oslabených medzilopatkových svalov a napätý m. trapezius v jeho hornej časti. Na ventrálnej strane (prednej strane tela) vidíme oslabenie brušných svalov a zvýšené napätie v m. pectoralis major (prsné svaly) a m. sternocleidomastoideus (sval na boku krku). Ďalej je zvýšené napätie v oblasti m. Iliopsoas a m. rectus femoris (predná strana stehna).
